"Cieľom projektu je rekonštrukcia a obnova severovýchodnej hradby
Ľubovnianskeho hradu a zvýšenie bezpečnosti jeho tretieho nádvoria.
Súčasne sa pred zosuvom ochráni priľahlé archeologické nálezisko kasární
zo 17. storočia," priblížilo MIRRI s tým, že táto hradná lokalita
je v súčasnosti v dezolátnom stave. Po obnove má kasárenské nálezisko
predstaviť stála výstava, plánuje sa tu tiež vybudovanie sokoliarskeho
dvora a prezentácie dobových remesiel.
Projekt realizuje Ľubovnianske múzeum - hrad v Starej Ľubovni v
spolupráci so Základnou školou s materskou školou Maximiliána Hella v
Štiavnických Baniach a občianskym združením Priatelia hradu Ľubovňa a
tiež s nórskym partnerom Múzeom mesta Vardo.
Hrad Ľubovňa postavili po roku 1292 z iniciatívy uhorského kráľa Ondreja
III. V 16. storočí ho prestavali na veľkolepú renesančnú pevnosť. Do
jeho histórie sa zapísali členovia významných uhorských i poľských
šľachtických rodov Drugethovcov, Kmitovcov, Lubomirských, Raiszovcov,
Zamoyských. Viac ako 350 rokov na hrade sídlili poľskí správcovia
zálohovanej časti Spiša. Hrad v polovici 17. storočia chránil poľské
korunovačné klenoty, v roku 1768 tu väznili grófa Mórica Beňovského. K
najcennejším častiam hradu patrí hlavná veža, ktorá sa zachovala ešte zo
stredovekých čias. V súčasnosti je po rozsiahlej rekonštrukcii
renesančného paláca sprístupnený celý areál hradu.